Uštipnutia – ako ich ošetriť

UŠTIPNUTIA

 

Viete si ich správne ošetriť ?
Rozlíšiť, aký druh hmyzu vás bodol ?
Treba hľadať žihadlo a ranu vydezinfikovať ?

 

Hmyzích uštipnutí sa najviac obávajú alergici, ktorí tvoria 1-3  percentá svetovej populácie. Tí by mali mať vždy poruke adrenalínové pero, a tak predísť zastaveniu srdca, či uduseniu. Nečakajte, či sa vyvinie reakcia, konajte ihneď!

Pozrime sa na blchy, ploštice,vši, komáre, včely, osy, ovady, sršne,či kliešte, ktoré sú bežnou súčasťou nášho života.

 

Blchy

Blšie štípance sú malé, početnejšie a zoskupené blízko seba. Tieto malé červené kopčeky môžu mať aj krvavú bodku uprostred. Blchy najčastejšie prenášajú domáci miláčikovia, a tak im treba pravidelne kontrolovať srsť. Vhodná je aj pravidelná kontrola posteľnej bielizne, zvlášt, ak majú domáci miláčikovia prístup do domu.Na štípance pomáhajú špeciálne prípravky, no hlavne si ich netreba škriabať.

 

Vši

Voš detská (pediculus capitis), najrozšírenejšia zo vší, sa šíri hlavne pri priamom styku v rodine, v škole, ale aj na detskom ihrisku. Je to bezkrídly hmyz žijúci predovšetkým vo vlasoch detí vo veku 2 – 12 rokov, menej často v štici, vo fúzoch a obočí u jedincov vyšších vekových kategórií. Nelieta, neskáče, ale dokáže plávať, preto jej umývanie vlasov neškodí. Voš je dlhá 2 – 4 mm a živí sa krvou hostiteľa, ktorú saje denne niekoľkokrát.

Bodnutie spôsobuje silné svrbenie.Infekcia vlasovou všou sa komplikuje dôsledkami škriabania, pretože kožný povrch sa poruší a dochádza k sekundárnej bakteriálnej infekcii, či zápalu lymfatických uzlín v oblasti krku.

Postup odvšivenia je daný druhom likvidačnej látky a presne opísaný na každom produkte na to určenom. Aby bola zaručená účinnosť, tento postup je nevyhnutné rešpektovať. Keďže ide o kontaktnú infekciu, treba z epidemiologického hľadiska vydezinfikovať aj možné cesty prenosu, teda hrebene, posteľnú bielizeň, čiapky i predmety dennej potreby a preliečiť každého ohrozeného z miesta nákazy.

 

Ploštice

Ploštica posteľná je hrdzavočervený bezkrídly hmyz veľký 5–9mm,  ktorý napáda svoje obete spiace za tmy. Cez deň sa ukrýva v štrbinách nábytku a stien, za obrazmi, garnižami, tapetami a s obľubou zalieza do elektrických zásuviek, kde ju najľahšie nájdeme.

Uštipnutie spôsobuje vznik spočiatku bolestivých, neskoršie svrbiacich mierne vyvýšených pupeňov, často nepravidelného obrysu. Pupene sa nachádzajú hlavne na obnažených miestach tela nepokrytých bielizňou, na rukách, nohách a na hlave. Silnejšie pobodanie u citlivých ľudí sprevádza horúčka, opuchy a niekedy aj žihľavková vyrážka po celom tele. Poštípané miesta natierame alkoholom, mentolovým, alebo eukalyptovým liehom, alebo chladivou masťou.
Na opuchy prikladáme obklady s octanom hlinitým.

Pred  plošticami sa bránime dodržiavaním všeobecných zásad hygieny, čistoty v bytoch,kontrolujeme staré predmety prinášané do bytu. Pri podozrení na výskyt ploštíc musíme vyhľadať odborníka, ktorý naše podozrenie overí a v pozitívnom prípade určí vhodný postup ich hubenia.

 

Komáre

Na štípance od komára sme už všetci zvyknutí. Stačí, že si počas letnej noci necháte otvorené okno, a ráno vás už čaká nález niekoľkých červených škvŕn na tele. Tie sa okamžite prejavia svrbením. Štípance sa nachádzajú na rôznych miestach, ale nie v zhlukoch príliš blízko seba a nezvyknú opuchnúť.

Na zmiernenie svrbenia dobre funguje gél z aloe vera, ale aj bazalka, ocot, levanduľový olej, či alkohol. V niektorých zahraničných krajinách komáre môžu prenášať vážne ochorenia, čo saprejavuje horúčkami, alebo bolesťou v celom tele. Vtedy je potrebné zájsť k lekárovi.

 

Včely

Pri uštipnutí včelou je nutné bolestivé miesto pozorne prezrieť, hľadať žihadlo a čo najskôr hovybrať, pretože sa na ňom nachádza vačok s jedom. Ten sa postupne uvoľňuje do tela a môže spôsobiť komplikácie. Pri vyberaní postupujte opatrne, aby ste vačok nestlačili – použite pinzetu, alebo ho zoškrabnite. Na pokožke ostáva červená škvrna s bielou bodkou v prostriedku. Miesto opuchne a páli.  Aby bolesť ustúpila, skúste si dať na postihnuté miesto cibuľový alebo octový obklad, ľad, med a vo voľnej prírode aj hlinu zmiešanú s vodou.

O alergickú reakciu ide v prípade, že tieto stavy pretrvávajú dlhšie, ako deň a pridať sa k nim môžu závraty, zvracanie, zvýšená teplota a hnačka alebo kožné problémy. Alergická reakcia môže mať aj ťažšie prejavy – zvýšenú telesnú teplotu, problémy s dýchaním alebo prehĺtaním a celkovú dezorientáciu. Najhoršia alergická reakcia je anafylaktický šok. Počas neho prudko klesá tlak a človek môže upadnúť do bezvedomia. Sprevádza ho výrazný opuch pokožky a ťažkosti s dýchaním.

Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku je uložiť pacienta do vodorovnej polohy a sledovať jeho vitálne funkcie – dýchanie a činnosť srdca. Bezodkladne volajte záchrannú službu!

 

Osy

Uštipnutie osou je podobné, ako to včelie. Osy nezanechávajú v koži žihadlo. Poštípanie prináša so sebou okrem alergických reakcií aj riziko, že sa pri škrabaní dostanú baktérie do kože. Preto by sa miesto vpichu malo vždy niekoľko dni pozorovať. Tieto druhy ôs, ktoré nás trápia, idú aj na zdochliny.  Preto môžu vzniknúť zápaly a dokonca až otrava krvi.

A ako predchádzať uštipnutiu? Nemali by sme na terase jesť ovocné koláče, šunku, mäso. Neparfumovať sa, osy neodháňať rukami. Osy lákajú aj naše nápoje. Dávajte si preto veľký pozor a nepite z fliaš, do ktorých nevidíte a svoje nápoje radšej nikdy nenechávajte otvorené či odkryté. Hrozilo by vám nebezpečenstvo bodnutia včelou, či osou priamo do úst či hrdla. V takom prípade treba ísť bez váhania k lekárovi.

 

Ovady

Ovady súaktívne hlavne za slnečnej páľavy, najviac však za sparného počasia pred dažďom. Rozšírené sú najmä pri stojacich vodách, ale zaletujú aj na lúky a pasienky, útočia na dobytok a ľudí. Svoju obeť vycítia na diaľku, zvlášť ich láka pot a parfém. Ich bodnutie je veľmi bolestivé, spôsobuje tvrdé opuchliny. Po vpichu do kože človeka vzniká v jeho mieste opuch a začervenanie, neskôr postihnuté miesto veľmi svrbí.
Postihnuté miesto treba umyť vodou a mydlom, vydezinfikovať antiseptickým prípravkom, proti svrbeniu použiť fenistil gél, alkohol, obklad z jedlej sódy…Pred ovadmi nás ochránia dlhé rukávy, dlhé nohavice a pevné topánky. Treba sa vyhnúťparfémom, voňavým krémom, rýchlym pohybom a panike, chodeniu na boso a používať repelenty, alebo insekticídne náramky.

 

Sršne

Sršeň je inteligentný hmyz, ktorý sa bezdôvodne nepustí do konfliktu s človekom. Ak dôjde k k uštipnutiu sršňom, je dôležité zachovať pokoj. Ak je uštipnutý človek alergik, určite musí vyhľadať lekársku pomoc. Na štípance od sršňov pomáhajú rovnaké prostriedky ako na štípanceod včiel či ôs. Keď na vás útočí sršeň, treba mu ujsť z dohľadu a skryť sa do uzatoreného priestoru, najlepšie auta.

 

Mravce

Uštipnutie mravcom opúcha a pupienok môže obsahovať hnis. Svrbenie zvyčajne zmizne do jedného dňa. Na poštípané miesto si treba prikladať ľad, alebo potrieť chladiacim gélom.

 

Kliešte

Na Slovensku sa vyskytuje asi sedem druhov kliešťov, ktoré môžu spôsobovať infekčné, alebo parazitné ochorenia ľudí a domácich zvierat. Kliešte na svojich hostiteľov neskáču zo stromov, ale striehnu v tráve. Vyliezajú na steblá vyšších bylín a vyčkávaju na pachové vnemy i mechanické otrasy, ktoré človek, alebo zviera pri pohybe spôsobuje. Keď sa živočích obtrie o rastlinu, kliešť naňho prelezie. Neprisaje sa hneď, ale hľadá si vhodné miesto – jemnú a vlhkú pokožku na slabinách, v podpazuší, pod kolenami, za ušami či vo vlasoch.

Najznámejšia choroba prenášajúca sa kliešťami je zápal mozgových blán – kliešťová encefalitída. Je spôsobená vírusom, ktorým sa kliešť infikuje pri cicaní krvi zvierat. Choroba sa prejavuje chrípkovými príznakmi, vracaním, hnačkami, malátnosťou. Nemusí sa prejaviť hneď, ale aj po niekoľkých týždňoch. Niektorí ľudia prekonajú nákazu  bez toho, aby si to všimli, a tým už navždy získajú obranyschopné látky.
Lymfatická boreliózasa tiež spája s kliešťami. Najtypickejším príznakom nákazy je červená škvrna s bielym stredom v mieste prisatia kliešťa. Choroba sa dá účinne liečiť antibiotikami. Keď nie je odhalená včas, môže spôsobiť vracanie, hnačky, opuchy kĺbov, postihnúť pohybový aparát, či lícny nerv.

Kliešťa odstránime kývavým pohybom, pinzetou. ktorú pritlačíme čo najbližšie ku koži. Kliešťa uchopíme za tvrdú hlavičku a opatrne ho ťaháme kolmo oproti koži. Súčasne kliešťa pootočíme do polkruhu striedavo na obe strany.  Z rany ho musíme vybrať celého. Kliešťa nepotierame masťami či olejom, pretože sa začne dusiť. Môže totiž vyprázdniť obsah čriev do rany, čím by vzniklo riziko prenosu baktérií alebo vírusov do krvi.

Kliešte napádajú pravidelne len asi 2% populácie, 65% percent sporadicky a zvyšná časť sa s klieštom nestretne za celý život. Ale i tak zbytočne neriskujte. Do prírody si oblečte dlhé nohavice a tričko s rukávmi a vždy po návrate dôkladne prezrite celé telo. Ak vás kliešť už poštípal, postihnuté miesto pozorujte a okamžite navštívte lekára, ak sa červený kruh v mieste vpichu zväčšuje, alebo ak cítite malátnosť.

 

Hady

Väčšina uštipnutí hadom sa prejaví len lokálne, v mieste uhryznutia. Dve červené bodky zmiznú do 3-4 dní, v ťažších prípadoch do 10 dní. Z pätice hadov, ktoré žijú na Slovensku, je len jeden jedovatý – vretenica severná. Avšak aj uhryznutie hadom bez uvoľnenia jedu do rany môže spôsobiť infekciu. Medzi príznaky uhryznutia jedovatým hadom patrí zvracanie, nadmerné potenie, bledosť, zvýšený pulz,teplota, smäd.

Pri  uhryznutí hadom ranu necháme voľne krvácať, spontánne sa tak čistí. Poranenému zamedzíme akýkoľvek pohyb. Poranenú končatinu sa snažíme umiestniť pod úroveň srdca a znehybniť. Privoláme záchrannú pomoc a čo najrýchlejšie zaistíme transport. V žiadnom prípade ranu nevypaľujeme, nevyrezávame, nevycucávame jed, neuväzujeme škrtidlo a neprikladáme ľad. Nepodávame ani žiadne lieky, či alkohol !!!